NanoEtika

Projekt KEGA 044UKF-4/2016

Metaetika

Tibor Máhrik
Stručný obsah knihy

Kniha predstavuje súhrn vybraných metaetických konceptov, ktoré tvoria základné filozofické rámce pre etické teórie v normatívnej a aplikovanej etike. Jednotlivé časti obsahujú vybrané metaetické teórie, základné teoretické zdôvodnenia, hlavných predstaviteľov a ich kritickú analýzu z pohľadu najaktuálnejších publikácií a myšlienkových trendov v odbornom diskurze. V hlavných častiach je uvedená kazuistika, na ktorej je vidieť aplikáciu jednotlivých prístupov, ich kritické aspekty a náčrt konceptuálneho vektora, ktorý smeruje k horizontom osvetľujúcim fundamentálnu stránku predmetných fenoménov.

V časti s názvom Metaetika je predstavený ucelený vstup do problematiky. Sú v nej vymedzené tri základné analytické pozície – lingvistická, metafyzická a epistemologická, ktoré tvoria základný fundament metaetických konštrukcií. Zámerom je poukázať na to, že súčasný diskurz v oblasti možností a hraníc epistemológie, poznatky prírodných a spoločenských vied ale aj výskumy filozofie ľudskej mysle sa pretínajú v naliehavosti redefinovať naše metafyzické porozumenie sveta tak, aby korešpondovalo so súčasným poznaním. Zo všetkých troch pozícií práve metafyzika predstavuje oblasť bádania, ktorá bola posledné dekády zanedbávaná. Z toho dôvodu panoráma súčasných vedomostí a poznatkov o svete anticipuje nové porozumenie ontologických pohľadov na realitu človeka a spoločnosti. Aktualizácia porozumenia sveta, reality bytia a života ako takého rezonuje naprieč celým spektrom prírodných a humanitných vied. Dnes si uvedomujeme riziko redukcionizmu, ktorý hrozí každému, kto chce ontologické skutočnosti uchopiť len z pohľadu svojej špecifickej vedeckej preferencie a ignoruje interdisciplinárny dialóg.

V časti Hranice a možnosti etických konceptov nachádzame prehľad súčasných myšlienkových stretov medzi bádateľmi zastávajúcimi kľúčové metaetické pozície. Ide najmä o konflikt medzi naturalistami a non-naturalistami a tiež medzi realistami a anti-realistami. Významný príspevok do diskusie predstavuje Stephen Hawking a predstavitelia nového ateizmu na jednej strane, ale tiež výskumné práce autorov, ktorí zastávajú opačný názor (McGrath, Evans, Plantinga). V jednotlivých podkapitolách je snaha sformulovať a kriticky analyzovať ich argumentačný arzenál, jeho zdôvodnenie a hypotetické dôsledky. Striktný determinizmus S. Hawkinga ponúka obraz človeka, ktorý je z pohľadu metaetiky ťažko obhájiteľný - najmä tvrdenie o fiktívnej podstate slobody človeka má fatálne dôsledky pre morálnu filozofiu, keďže zodpovednosť človeka stráca svoje reálne ukotvenie. Analytický prieskum však vedie k záverom, že každá z predkladaných pozícií má svoje legitímne zdôvodnenie, hoci anti-realizmus predstavuje mimoriadne kontroverzný koncept metaetiky. Napriek tomu ich úžitkovosť bude maximalizovaná vtedy, ak dokážeme vnímať realitu sveta a komplexitu morality ako skutočnú a ontologicky otvorenú v zmysle Gödelovej teorémy o nekompletnosti.

Tretia časť knihy je venovaná konceptu DCT – Divine command theory, ktorý je skôr neznámy ako známy v odbornej literatúre slovenskej proveniencie. Čitateľ tu nachádza historické východiská a kontroverzie s tým spojené, ale aj existenciálnu paradigmu, ktorú výborne rozpracoval S. Kierkegaard. Rôzne perspektívy nazerania na DCT sú predmetom vášnivého diskurzu, nakoľko modifikovaná verzia DCT predstavuje koncept, ktorý sa prekvapivo teší pomerne širokej obľube v odborných kruhoch. Posúva hranice metaetického poznania a jeho dôsledkov pre teoretikov deontologizmu, utilitarizmu aj etiky cnosti dopredu. To je jeden z dôvodov, prečo sú tu vyjadrené tejto paradigme značné sympatie.

Štvrtá časť predstavuje pomerne nový metaetický koncept Shafer-Landaua. Tento koncept je založený na poznávaní a priori, z čoho vyplýva, že morálne reálie nie je možné analyzovať, poznávať ani prejudikovať empirickými metódami, aj keď tie majú v bádaní morálnej filozofie svoje nezastupiteľné miesto. V práci akcentujeme význam teórie Shafer-Landaua najmä z ohľadom na prebiehajúci myšlienkový zápas o postavenie humanitných vied na univerzitách. Podľa tejto teórie má etika jedinečný predmet skúmania a preto aj jej postavenie v rodine humanitných disciplín má mať jedinečné a špecifické miesto. A to aj s ohľadom na dominanciu prírodovedeckých disciplín a súčasný trend celoplošného preferovania empirických metód výskumu na univerzitách.

Blackburnov koncept tvorí obsah piatej časti. Zrodil sa v bádateľskom prostredí University of Cambridge. Jeden z najdôležitejších významov jeho teórie je analytické zdôvodnenie rizík niektorých súčasných naturalistických, kognitivistických a anti-realistických smerov s ohľadom na požiadavku normativity a univerzality morálnych súdov a etických kategórií. Zároveň necháva dostatočný priestor pre relativizmus a situacionizmus, ktoré sa snažia reagovať na kultúrne, kontextové a hodnotové zmeny v otvorenej spoločnosti. Existuje názorová zhoda medzi viacerými odborníkmi v tom, že Blackburn predstavil vlastne hermeneutický program v metaetike, ktorý má pomerne veľkú perspektívu a validitu.

Emotivizmu je venovaná šiesta časť práce. Súčasné postmoderné trendy vo filozofii silne rezonujú s emotivistami a predstavujú vážnu výzvu pre všetkých etikov, ktorí sú presvedčení že morálne kategórie majú svoje reálne opodstatnenie. V tejto časti adresujeme tiež problém straty koherencie v etike, ktorá zamestnáva analytických teoretikov všade po svete. Jeden z dôležitých záverov predkladaných úvah je Ayerov a Stevensonov prístup, pričom obidva, napriek odlišným perspektívam nazerania na problematiku morality, nachádzajú spoločnú zhodu v tom, že morálne súdy a etické princípy sa neopierajú o morálnu realitu, ale sú len vyjadrením osobných preferencií človeka alebo sociálnych skupín. Túto pozíciu považujeme za kontroverznú a jej teoretické východiská za nenáležité pre morálne ospravedlňovanie súčasných trendov pri presadzovaní partikulárnych etických dôrazov. Súčasná fragmentovaná spoločnosť naopak musí hľadať univerzálne etické základy a citlivo ich kontextualizovať s normatívnym mandátom.

Morálny fikcionalizmus je jeden z najnovších trendov v metaetickom diskurze. Venovaná je mu siedma časť práce. Aj keď sú obidve formy, hermeneutická a radikálna, kontroverzné, obsahujú mimoriadne sympatický potenciál najmä s ohľadom na pedagogické pôsobenie na školách. Ukazuje sa ako perspektívne a zmysluplné zadávať bakalárske a magisterské práce resp. seminárne práce na SŠ s tematikou science-fiction alebo beletrie, v ktorej študenti majú za úlohu extrahovať etické princípy, morálne hodnoty a kriticky ich analyzovať v rámci daného fiktívneho príbehu. Pritom vzniká veľmi prirodzený priestor na možnosť využiť fikcionalizmus metodicky. Takýmto spôsobom sa dosahuje zlepšenie čítania s porozumením a zároveň sa významne posilňuje kritické myslenie v aplikácii na etiku.

Na stiahnutie:
Metaetika - obal
NANOETIKA elektronicka ucebnica