Axiológia
Úvod do teórie hodnôt a hodnotenia pre študentov humanitných vied
Peter Kondrla – Andrea Lesková - Eva Ďurková
Hodnotenie je proces, ktorý nachádza svoje využitie v celom spektre vedných disciplín, nielen tých, ktoré patria do oblasti humanitných vied. Vďaka hodnoteniu sa v každej špecifickej činnosti dostávame k dôležitému zisteniu, ktoré sa týka kvality určitého objektu a/alebo jeho funkcie. Tým sa samozrejme problematika teórie hodnôt a hodnotenia (axiológie) nevyčerpáva. Je zrejmé, že je potrebné poznať nielen spôsoby, akými poznávame a hodnotíme kvality určitého objektu, ale potrebné je pochopiť aj úlohu a hodnotiaceho subjektu. Subjekt má svoje očakávania, priority, ale aj naučené spôsoby, ktorými hodnotí a ktorými pristupuje k svetu.
Svet hodnôt je veľmi rôznorodý. Nielen v tom zmysle, že každá vedná disciplína má svoje špecifické hodnoty, ktoré skúma a ku ktorým hľadá adekvátne normy. Samotné humanitné vedy pracujú s celou plejádou hodnôt, napríklad morálne hodnoty, estetické hodnoty, kultúrne hodnoty, sociálne hodnoty a iné. Preto je potrebné, aby sa študent dokázal v tejto škále orientovať a identifikovať, kam konkrétne hodnoty patria a čím sa odlišujú od iných hodnôt. V praxi by spôsobilo veľa problémov, ak by došlo k zámene etických a estetických hodnôt.
The golden rule of morality – an ethical paradox
Abstract
This paper focuses on the dynamics of ethical perspectives that embody the Golden Rule of Morality. Based on critical analysis of this rule in various cultural and religious contexts, but also from the perspective of humanism, the author presents its paradoxical character, the essence of which is interpreted here in terms of a pointer to metaphysical reality. It turns out that social conditionality, as well as the self-referential concept as a starting point of any ethical reasoning, are serious epistemological challenges for the application of the Golden Rule in the position of universal normativity that this study addresses. On the other hand, Judeo-Christian cosmology and the related basis for ethical foundations is presented here as an inspirational space of ethical reasoning in which the paradoxical character of the Golden Rule becomes rather an indicator of a deeper metaethical interpretation of one's own particular ethical attitudes and outcomes than a practical guide to the discovery of ethical universals.
Keywords:
Golden Rule; humanism; Judaeo-Christian perspective; absolute values; ethical paradox; metaethics
Na stiahnutie:
Metaetika
Tibor Máhrik
Stručný obsah knihy
Kniha predstavuje súhrn vybraných metaetických konceptov, ktoré tvoria základné filozofické rámce pre etické teórie v normatívnej a aplikovanej etike. Jednotlivé časti obsahujú vybrané metaetické teórie, základné teoretické zdôvodnenia, hlavných predstaviteľov a ich kritickú analýzu z pohľadu najaktuálnejších publikácií a myšlienkových trendov v odbornom diskurze. V hlavných častiach je uvedená kazuistika, na ktorej je vidieť aplikáciu jednotlivých prístupov, ich kritické aspekty a náčrt konceptuálneho vektora, ktorý smeruje k horizontom osvetľujúcim fundamentálnu stránku predmetných fenoménov.
V časti s názvom Metaetika je predstavený ucelený vstup do problematiky. Sú v nej vymedzené tri základné analytické pozície – lingvistická, metafyzická a epistemologická, ktoré tvoria základný fundament metaetických konštrukcií. Zámerom je poukázať na to, že súčasný diskurz v oblasti možností a hraníc epistemológie, poznatky prírodných a spoločenských vied ale aj výskumy filozofie ľudskej mysle sa pretínajú v naliehavosti redefinovať naše metafyzické porozumenie sveta tak, aby korešpondovalo so súčasným poznaním. Zo všetkých troch pozícií práve metafyzika predstavuje oblasť bádania, ktorá bola posledné dekády zanedbávaná. Z toho dôvodu panoráma súčasných vedomostí a poznatkov o svete anticipuje nové porozumenie ontologických pohľadov na realitu človeka a spoločnosti. Aktualizácia porozumenia sveta, reality bytia a života ako takého rezonuje naprieč celým spektrom prírodných a humanitných vied. Dnes si uvedomujeme riziko redukcionizmu, ktorý hrozí každému, kto chce ontologické skutočnosti uchopiť len z pohľadu svojej špecifickej vedeckej preferencie a ignoruje interdisciplinárny dialóg.